Neverný manžel.
Neverný manžel.
Navštívila ma dávnejšie žena v stredných rokoch a prosila o diagnostiku Pána Boha v tomto svojom životnom probléme. Manžel ju dlhé roky podvádzal s inými ženami a v určitom období tieto nevery pred svojou manželkou oľutoval. Žena chcela vedieť či je jeho ľútosť úprimná, či mu má odpustiť a môže dôverovať a preto sa ku mne objednala s prosbou o prijatie tej najlepšej rady pre svoju dušu od Pána Boha. Náš láskavý Pán Boh keď vidí, že v manželstve je láska jednostranná, tak odporúča ľuďom vzťah ukončiť, aby sa ďalšie roky života vzájomne netrápili a nesmerovali svojou neláskou duše do hriechu. Naopak cirkev je proti rozvodom, čím smeruje manželov ktorí sa nemajú radi aj naďalej do spoločného ich súžitia a zároveň k tomu, aby si ubližovali ďalšie roky v tomto ich nefunkčnom manželskom zväzku, trápili sa celý život a vzájomným si ubližovaním naväzovali na svoje duše hriech. Preto podľa Pána Boha manželstvá bez úprimnej lásky čo len jedného z manželov, v svojej vôli rozdeľuje a súhlasí s ich duševným rozdelením navždy.
Božia odpoveď:
Slová svojho manžela smerované do úprimnej ľútosti nedostáva, lebo sa tienia jeho falšou ktorou sa snaží dostať túto ženu do odpustenia svojich skutkov zrady lásky ukázaných. To čo sa dušou jeho terajšou dobou odohráva, sa cieľom skrytým vonkajšiemu okoliu ukazuje ako snaha zahrať dobré divadlo, v ktorom dostal úlohu role kajúceho manžela, ktorý sa svojou ľútosťou dostať do spätnej lásky svojej manželky chce, no zabudol na to, že to čo dokáže týmto divadlom duši svojej ženy zakryť falošnou hrou sa Bohom odhalilo a skoro do pravdy jej duši pošle, aby sa neuspokojovala s prázdnymi slovami svojho manžela ktorých faloš je tak silná, že dokáže zmiasť aj toho najobozretnejšieho človeka čo dokáže klamstvo skoro rozpoznať. Táto žena sa stať do lásky svojho manžela silou svojho sebavedomia musí a do slov jeho falše ľútosti dať rezolútny koniec musí svojim odchodom od neho, lebo duša jeho lásku k nej dávno stratila a chce ju iba využiť do postavenia papierovej manželky, ktorej láska je pre neho smiešne ukazovanou oddanosťou domácej ženy, ktorá stopiť svojou láskou k nemu dokáže každý jeho prehrešok ukazovaný porušením manželských zákonov. Stať sa svojmu žiaľu silná musí, lebo keď tieto slová nedokáže pochopiť a prijať ako pravdu od Boha, dostane sa ďalšími rokmi v tomto manželstve do pozície ženy, ktorá sa svojmu manželovi len duševným otrokom ukazovať bude a cenu svojej dobroty duše dostane zakopanú do denného trápenia a straty v očiach manžela váhy hodnôt, vlastnou ponižujúcou pozíciou. Amen.
K tejto téme chcem ešte napísať jeden konkrétny prípad z mnohých:
V minulosti ma navštívil muž ktorý bol silno veriaci. Okrem iného ho trápila aj skutočnosť, že bol sobášený v kostole cirkevným obradom. Krátko po sobáši zistil, že s manželkou si vôbec nerozumie, láska z ich vzťahu sa načisto vytratila. Keďže sa sobášil v kostole a cirkev tvrdí "čo Boh spojil človek nerozdelí," bál sa rozviesť, aby neporušil cirkevný zákon. Po čase sa ale aj tak rozviedol úradným rozhodnutím, lebo ich spoločné súžitie bolo neznesiteľné, presahujúce až do vzájomného ich trápenia. Mal z toho veľkú duševnú dilemu a výčitky svedomia. Ja som mu od nášho láskavého Boha prijala pomoc a vysvetlenie na toto jeho duševné trápenie a výčitky svedomia, ktoré znelo približne takto: Boh nežehná zväzok z ktorého láska vyprchala, poprípade ju vystriedala nenávisť a zloba. V takomto prípade sám Boh odporúča ľuďom rozchod, aby sa vzájomným spolužitím bez lásky netrápili a mohli si obidvaja po rozchode nájsť lásku inú, alebo ich vlastným rozhodnutím ostať sami, čo je vždy pre ich obe duše lepšie ako žiť spolu v nenávisti a bez lásky.
BOH SÁM JE LÁSKA A PRETO IBA LÁSKU ŽEHNÁ. ZLOBU A NESÚLAD DUŠÍ ZAVRHUJE !!!
Helena reaguje:
Presne to tak cítim, nikdy som nechápala, keď sa rozvedená žena nemohla sobášiť v kostole, ale vdova áno. Pritom sa hovorí ako v nebi tak i na zemi, veď keď žena umrie, je v nebi s oboma manželmi, tu nemôže a tam môže, veď je to na hlavu postavene. Obyčajný rozum nepustí, manželia sa trápia v manželstve, vysávajú život zo seba nenávisťou a pritom môžu každý niekde inde s iným partnerom žiť v láske a pokoji. Sama som rozvedená, manžel si našiel inú a to sme sa z lásky brali. Mali sme si dať to čo sme si mali dať a každý sme šli svojou cestou, obaja sme šťastie inde našli. Človek musí odpustiť a ísť ďalej, aj keď je to ťažké ale ubližuje len sám sebe a nikomu inému, sme tu sami za seba a Pán Boh mu pošle do cesty toho správneho, pokiaľ túžime a prosíme a máme sa karmicky navzájom čo to naučiť, neplakať keď nastane čas odísť, ale poďakovať za všetko, čo sme sa mohli naučiť aj za tú bolesť čo cítime, tým sa posúvame len ďalej. Pán Boh žehná pravému citu a ten musí byť úprimný z oboch strán a pokiaľ je úprimný, žiadna životná skúška ho nerozdelí, ale zreje a utužuje sa,....Na pohreboch neplačem tak, veď sa človek domov vracia, ľuďom by sa ináč na život a smrť pozeralo, keby pravdu Božiu poznali. dúfam že sa to zmení a každý srdcom hľadajúci človek nájde správnu cestu a pravdu v svojom živote, len treba hľadať a nedať sa manipulovať ľuďmi.....
