Stretnutie s bývalým spolužiakom.
Stretnutie s bývalým spolužiakom.
Daniela | 18.09.2014
Dnes ako som sa vracala domov od svojej mamičky, svietilo krásne slniečko...ako som cítila tú hrejivosť na svojich pleciach, usmievala som sa a hneď mi bolo bližšie k nášmu Oteckovi.. Zrazu som z diaľky zazrela známu ovalitú postavu, ktorá svoju váhu prenášala raz na jednu, potom na druhú nohu. Bol to môj bývalý spolužiak zo základnej školy. Mám 29 rokov, ale už od základnej školy som ho vnímala inak...napriek tomu, že je róm. Išla som mu naproti a prehodila pár slov, spýtala sa, či sa mu darí :) rozlúčila som sa s ním a priala som mu, aby ho náš pán Boh chránil. Cestou som sa znova usmievala, v tom som si na vás spomenula, žeby som vám chcela napísať tento príbeh a ako som si to predstavila...prešli po mojom celom tele zimomriavky. Tento príbeh som už raz napísala pre mojich spolužiakov na facebooku. Boli na neho pekné odozvy. Tak ma napadlo, že by som vám tento príbeh skopírovala na prečítanie. Snáď vás zohreje pri srdiečku.
"Stretnutie s bývalým spolužiakom JOŽKOM POKUTOM".
3. september 2014
S Peťkom si podali ruky a chvíľku sa rozprávali, my s Jankou sme stáli trochu ďalej a tiež sme chvíľku bľabotali. Bolo mi už chladno, tak som hovorila, že teda, poďme k tej mame. S Jankou sme sa rozlúčili a Jožko išiel kúsok s nami. Pýtal si od nás nejaké drobné, ale obaja sme pri sebe nemali žiadne peniaze, potom Peťka napadlo, že má nejaké haliere 44 centov v dodávke, začal mu ich vyberať..
Stála som s Jožkom ďalej od dodávky. Ja: „Čo Jožko, ako sa ty máš? Zdravie poslúcha?“ A vo vzduchu visela otázka, ktorú som sa ho chcela najskôr opýtať, len by to bolo čudné bez tých dvoch otázok predtým. Povedal mi s úsmevom, že sa má dobre a, že ako sa ochladilo, už mu tak nepuchnú nohy. (Berie lieky proti zrážanlivosti krvi, hrozí trombóza). Prišiel mi v tom jeho utrpení ( bez rodiny, len s jedným bratom na tomto svete, bez strechy nad hlavou, s igelitkou v ruke a vo vačku s halierikmi) celkom vyrovnaný a s úsmevom na tvári. Tak som sa ho to spýtala: " Jožko, ty veríš v Boha? "
On, sa znova začal smiať a hovorí mi, že nech sa spýtam Peťka o čom sa teraz rozprávali. Povedal mi, že cíti, že ho niekto tam zhora chráni. Že bol minule v Tescu, išiel do samoobslužnej pokladne a mal platiť 4 eurá aj 2 centy. 2 centy mu však chýbali, a, že čo teraz? Pozrel nižšie a v zásobníku po niekom ostali 3 centy. Strašne sa potešil, že mu ešte jeden cent ostal, pre šťastie.
Povedala som mu a vedela a cítila som, že ho pán Boh má rád a viackrát sme o ňom v noci viedli s Peťkom debaty..ako mu pomôcť, Peťko mu niekoľkokrát dal drobné, sem-tam mu dá brigádku v bare, pozamätať, vybaliť sedenia. Báli sme sa, že to časom začne zneužívať, ale ja som ho obraňovala a s malou dušičkou prosila Boha, aby sa tak nestalo.
Tak som pri našej dodávke stihla ešte zodvihnúť dva vrchnáky pohodené na zemi. Jožkova reakcia: Zbieraš vrchnáky? Ja: „áno, stále nejaké nájdem“. „Pre niekoho na vozíku?“ Hovorím, že pre takého malého chlapca, ktorý potrebuje ísť na liečenie. On: „poviem každému, nech zbiera". Ja: „dobre Jožko, ďakujem Ti". A v duchu, Bože, tento chlapec to celé pochopil! Rozlúčili sme sa, pretože sa už stmievalo.. Jožko: „ páčila sa vám tá pesnička od Biagiho? ( Stretnutie s byvalým spolužiakom ( Concerto S.Siro Live) My: "fu, dokola sme ju počúvali, je krásna (to som nepovedala, že som mala slzy v očiach, keď som si ju vypočula) a hovorí: "tak vám ešte poviem ďalšiu, ktorá sa mi teraz veľmi páči: „Enigma - Goodbye Milky way" .
Pýta sa Peťka: A môžem ešte povedať niečo Danke? Ja: "Pravdaže Jožko". Odkedy som ostal takto, že nemám kde spávať, nemám nič, začal som si vážiť také maličkosti, teším sa veciam, nad ktorými som nikdy nepremýšľal. Ja v duchu: Nádhera, uplne o tom to všetko je, Jožko. Nahlas: Jožko, treba ďakovať, tam hore, stále!
Peťko ešte zopakoval: Milky way, to si bude Danka pamätať podľa čokolády. Jožko,“ áno, Mliečna dráha...náš domov." Nech Ťa Boh žehná Jožko, je málo ľudí s darom, aký máš ty!
Po krátkom čase dostal Jožko prácu SBS-kára. Nadriadený je s ním spokojný. Plánuje si do zimy nájsť podnájom...Veľmi mu držím palce. Pani Laura, myslím, že aj keď je na svete toľko zla, pre takéto maličkosti sa oplatí žiť. Takýchto dobrých ľudí je medzi nami viacej, ale všetci sú radšej ticho, lebo byť dobrým sa akoby v tejto dobe "nenosilo". Treba ľuďom otvárať naďalej oči.. Vy ste na svoju prácu predurčená a máte najlepšieho "zamestnávateľa" :) samotného pána Boha :) Kiež by si to každý mohol povedať... Ja som zrejme prišla o prácu, tiež mám strach, čo bude ďalej...pán Boh má so mnou určite iné plány, skúšky, ktoré musím dokázať prekonať. Snažím sa všetko prijať s pokorou. Veľmi som vám vďačná za liečbu, že ste ma prijali aj moju mamičku... Ešte bojujem, lebo som ju začala prvý mesiac zle...ale výsledky už sú a čoskoro o nich napíšem celému svetu! :)
Všetko čo robíte má význam a veľký!!! Verím, že sa pomaly naštartujete. Teraz oddychujte a robte to, čo vás teší najviac. Buďte silná :) Srdečne pozdravujem aj...
