Odkaz pre všetkých, ktorí boli varovaní.
.jpg)
Odkaz pre všetkých, ktorí boli varovaní.
Monika | 30.03.2014
Chcela by som sa prihovoriť všetkým tým, ktorí boli varovaní, že sa hanbia za svoju vieru.
Rovnako i mňa takto pred časom prostredníctvom pani Laury náš Pán Boh takto varoval: "Kroky duševného uvažovania tejto ženy začali byť nesené od Boha, nakoľko v jej pohľade nechce byť s Bohom nikto kamarát, čo z nej pred ľuďmi robí postavením blázna za čo sa začína hanbiť, keď do žiadnej k Bohu priazne zástancu nenašla a začala tvár svoju odvracať od Boha. Dokáž viac odvahy do duše svojej postaviť a neprestávať hájiť a odovzdávať Božie pravdy!"
Moju prvú reakciu, pocity a nasledujúce dni som už popísala v príspevku "Ľutujem", v rubrike "ŽIVOTNÉ PRÍBEHY".
Teraz by som podrobnejšie opísala nasledujúce udalosti, aby ste vy všetci, ktorí ste podobné varovanie dostali, skúsili všetko lepšie pochopiť.
Vrátim sa do dňa, keď mi pani Laura poslala mailom stručný odkaz od našeho Pána. Nič viac a nič menej. Len odkaz.
Skutočne som sa cítila ako obarená, neschopná slova či pohybu. Potom prišli prvé emócie- urazenie sa, sebaľútosť a zlosť. Zašla som ešte ďalej a v mysli sa mi odohrávalo: "To určite pani Laura zle pochopila a poslala mi nesprávny odkaz..naučila som sa predsa pravidelne modliť, ďakovať Pánu Bohu za všetko, doporučovala som ľuďom navštíviť stránku i pani Lauru atď. Tento odkaz nemôže byť pre mňa..!" No napriek pochybnostiam som sa neopovážila volať či písať pani Laure a žiadať vysvetlenie. Vďaka Bohu mi pani Laura s pánom manželom zavolali sami a trpezlivým vysvetľovaním, za čo im vrúcne ďakujem, mi pomohli upokojiť sa a zamyslieť.
Viete, nikto za nás nepríde na to, kde sme urobili chybu, ale už len prijatím faktu, že mám byť Pánu Bohu za každý odkaz vďačná a nepriečiť sa, som kľakla na kolená a prosila našeho Pána za odpustenie.
A On je milostivý, nekonečne láskavý a trpezlivý. Vo forme obrazov v mojej hlave sa mi onedlho vynorili dve situácie, v ktorých som zlyhala v prvom Božím postuláte. Oba zážitky sa mi v mysli zobrazili do posledného detailu, videla som presne, kedy som zo strachu, či z pohodlnosti mlčala a Pána Boha sa nezastala. Bože drahý, opäť Ťa prosím o odpustenie.
Aby som vás nezdržovala, opíšem len jednu, tú podstatnú situáciu. Bola som na návšteve u mojich rodičov- celoživotných realistov, ktorí ma navyše nikdy nebrali vážne a na ich otázku čo mám nové, som ako už celé mesiace predtým, začala hovoriť o napĺňaní Božích liečebných receptúr, po ktoré chodíme pani Laure a liečime sa celá rodina. Takmer okamžite som bola zahriaknutá a mama so sarkazmom a iróniou jej vlastnou sa ma opýtala: "A odkiaľ to tá pani asi vie?"
V danej chvíli som nebola schopná všetko opäť a od začiatku vysvetľovať a zostala som ticho, iba som krátko a rezignovane poznamenala, že pani Laura VIE.
Ako som už spomenula, náš Pán je milostivý a krátko po mojom "Ľutujem" som dostala šancu na reparát.
Opäť sme boli na návšteve u rodičov, i keď bola prítomná len mama. Po jej opätovnom pokuse ma zahriaknuť pri zmienke o Bohu som vypenila a rázne a nekompromisne som sa Ho zastala, doslova som kričala, že verím v Božiu existenciu i v pani Lauru ako v Božieho proroka a nech ma už nikdy nezahriakuje a neprerušuje, pokým nedopoviem, čo mám na srdci.. Postupne som sa upokojila a požiadala som mamu o odpustenie, že som na ňu kričala. Ubezpečila som ju o svojej láske k nej no súčasne som ju požiadala, aby rešpektovala moju vieru.
Ak si myslíte, že sa tento príbeh skončí happyendom a že sme si padli do náručia, ste na omyle. Pri odchode som mamu objala a opäť ubezpečila, že mi na nej záleží. Odvtedy sa mi neozvala (budú to už tri mesiace) a obaja rodičia s bratom so mnou prerušili kontakt.
Viete, Pán Boh má za všetkým, čo nám v živote pripraví, vyšší plán. Tak je to i v mojom prípade, čo pochopíte, keď vám v ďalšom príspevku napíšem ako to celé s mojou rodinou dopadlo.
Odporúčam všetkým, ktorí boli, sú, či budú podobne varovaní, aby sa upokojili, pretože emócie nás zavedú nesprávnym smerom a prijali Boží odkaz do posledného slovíčka. Potom padnite na kolená, úprimne oľutujte svoje konanie a proste Pána o odpustenie, či už ste pochopili kde ste pochybili alebo nie a verte mi, že s Božou pomocou čoskoro pochopíte.
Sama si v tomto živote odpracúvam veľa hriechov zo životov minulých i tohto a k viere k Bohu som sa dostala až cez fyzické i duševné utrpenie. Vieru a lásku k Bohu si budujem kameň po kameni, deň čo deň. Učím sa Pána Boha milovať celou svojou dušou, celým svojim srdcom, celou svojiu mysľou a celou svojou silou. Už nehodnotim, či je to ľahké a či ťažké. Každému ako si zaslúži. Učím sa odovzdať Pánu Bohu absolútnu kontrolu nad mojim životom i životom mojich blízkych. Nie vždy sa mi dari, no ak sa tak stane, zastavím sa a prosím Pána Boha o odpustenie, o pomoc, o radu priamo alebo prostredníctvom pani Laury, Božieho proroka. A aj keď nie každému odkazu rozumiem, napĺňam ich a trpezlivo, s pokorou (ktorá mi vôbec nie je vlastná) čakám lebo pochopenie pride vtedy, ked Pán Boh uzná za vhodné.
Odovzdajme život láskavému Bohu a nepochybujme o jeho slovách. Milujme Ho a dôverujme Jeho odkazom. Zo srdca vám želám, aby ste nezišli zo správnej cesty, nepochybovali o svojej viere a milovali svojeho Boha i jeho proroka aj naďalej.
S láskou, Monika.
