Moja cesta 7.
Moja cesta 7.
Peter T. | 08.02.2016
Dobrý večer pani Laura, pán Vladimír.
Je až neuveriteľné, ako detailne naše životné kroky neustále sleduje náš nebeský Otec. Zažil som to už viac krát, že v období, keď som prechádzal určitým životným trápením a takzvanou „Božou výučbou“ v odstraňovaní svojich nedostatkov, svojich pokleskov, tak vždy ako sa hovorí „z jasného neba“ prišla prostredníctvom Vašej „Božej“ stránky, Božia pomoc, Či už radou cez príbehy iných ľudí alebo priama pomoc cez ďalšiu Božiu modlitbu na konkrétny problém. Je pre mňa zarážajúce, že deň alebo dva sa borím so svojou chybou, odstraňujem ju vedomím, odstraňujem ju samotnými skutkami počas dňa, borím sa, padám, vstávam a tak dookola a zrazu bum!!! Otvorím stránku a tam pomoc od Pána Boha ako „ušitá“ na presnú mieru môjho problému. Niekedy si hovorím, to nemôže byť pravda. Toľko ľudí, toľko príbehov, toľko karmických zaťažení, toľko prekliatí v tomto našom pozemskom svete. Že by práve mne, Boh znovu a znovu poslal pomoc? A potom? Potom už len bezbranne padám na kolená a podriaďujem sa Božej láske, Božej milosti pre mňa nepodareného, nepoučiteľného. No poviem Vám úprimne pani Laura, pán Vladimír, je to fakt unavujúce stále padať a dvíhať sa pod ťarchou svojich zlyhaní. Nikdy by som si nepomyslel v predošlých mojich „temných“ rokoch svojho života, že ja sám, že moja vlastná pýcha, nenávisť voči nepriateľom, závisť toho čo nemám a chcel by som mať, tvrdohlavosť, vzdor a sebeckosť, budú mojim najväčším protivníkom, mojím dennodenným súperom na ceste k svetlu, na tej boľavej ceste k Bohu. No sú aj krásne chvíle a to mi verte. Prichádzajú čoraz viac a častejšie, keď sa človek cíti dojatý, taký poctený, v prvom rade naším Bohom Otcom, ktorý sa so mnou neustále babre – viem to, lebo inak by som bol určite „death“. Po fyzickej stránke určite a po psychickej by to tiež asi nebola výhra „v druhom kole“. V druhom rade poctený Vami pani Laura, pán Vladimír, lebo aj naposledy Ste na mňa nezabudli a poslali Ste mi sms-ku, za ktorú Vám ešte raz nesmierne ďakujem. Chýbate mi pani Laura, trvá to už tak dlho, chýbajú mi naše hodinové konverzácie pán Vladimír. Prišiel mi na um jeden z Božích odkazov, ktorý sa týkal práve Vás pani Laura. Ten znel, že Vy posledný Boží prorok na tejto zemi, vôbec nemyslíte na seba, na svoje bolestivé zranenia z ťažkej autonehody, nemyslíte ani na bolestivé údery od zlých ľudí a všetkých neprajníkov a zloduchov tohto sveta, ktorí na stránku prišli, kopli si a zo smiechom odišli späť do svojich klamstiev. Vy toto všetko v sebe potláčate a do popredia dávate nás ostatných, ktorí neustále potrebujú Božiu pomoc a tým pádom Váš životný čas, ktorý Vám plnými priehrštiami berieme a späť Vám dávame tak žalostne málo, že sa cítim hanebne. Spomínam tento Boží odkaz preto, lebo ma opäť posunul o veľký krok v mojej ceste vpred a tiež sa vrátim na začiatok tohto môjho duševného výlevu, lebo toto všetko patrí Tebe Otče. Za včerajšie (08.02.) dve modlitby „aj“ pre moju dušu. Týmito skromnými riadkami, som sa opäť pokúsil drahý Bože, dať Ti svoje srdce na Tvoj „oltár pravdy“, kde sa moja duša raz možno uloží v šťastí a láske a vyroní slzy šťastia pre lásku k Tebe, za lásku Tvoju Otče, za milosť, ktorú si mi preukázal, za Tvoju záchranu môj drahý Bože a navždy zastaví duševný ron tečúcich sĺz z nesplnených túžob a snov, lebo ona začína chápať, opäť začína žiť a nechce už umierať. Aj ja Teba milujem... aj ja Ťa ľúbim Otče.
