Môj príbeh.
Môj príbeh.
Mária | 2.05.2015
Milí čitatelia tejto stránky, volám sa Mária a pochádzam z Terchovej. Chcela by som Vám porozprávať môj príbeh a zároveň poprosiť o pomoc modlitbami. S manželom sme už skoro 8 rokov a máme spolu dvoch úžasných synov. Všetko to zlé začalo asi tak rok a pol po našej svadbe, keď sa oženil môj jediný brat a spolu s jeho ženou sme čakali takmer rovnako bábätká. Všetci sme bývali u našich rodičov v malom domčeku. Keďže nás tam bolo veľa, tak sme začali rozmýšľať o vlastnej chalupe, kde by sme boli šťastní. Keďže aj brat chcel stavať, tak rodičia najskôr ponúkali pozemky na stavanie jemu poza náš chrbát, nás dávali na vedľajšiu koľaj a mňa to tak strašne dokázalo vytočiť, že som nakričala na rodičov strašné veci aj na brata so švagrinou, ktoré teraz nesmierne ľutujem a prosím o odpustenie PÁNA BOHA a verím tomu, že to prekliatie, ktoré mám od mamy som si zapríčinila sama svojim správaním. S bratom sme sa nerozprávali takmer 7 rokov. Začali sa na mňa lepiť choroby, cysta na vaječníkoch, hormonálna liečba po ktorej som otehotnela. Moje druhé tehotenstvo bola hotová pohroma, mala som strašne málo železa, problémy so štítnou žľazou, tehotenská cukrovka a k tomu kŕčové žily. Tretí deň po pôrode mi zistili myóm na maternici, ktorý časom začal rásť a ja som bola zasa na hormonálnej liečbe. V tom čase ma navštívila moja kamarátka Zuzana, ktorá bola tehotná a porozprávala mi o pani Laure. Verila som tomu tak napol. Tak som sa k nej chcela objednať, ale bola som odmietnutá. Začala som premýšľať nad svojim hriešnym životom, že si nevážim čo mám, neďakujem Bohu za deti, za každý prežitý deň ...a tak som sa začala modliť modlitby zo stránky Pani Laury, prosila som s plačom PÁNA BOHA o odpustenie a neprestávala veriť v jeho dobrotu a milosrdenstvo. Medzitým sme postavili dom u mojich rodičov a brat o dedinu ďalej, dokonca sme sa aj pomerili a s našimi rodičmi vychádzame tiež dobre.
Je tomu už dva týždne čo som bola u pani Laury a bolo mi povedané, že mám kliatbu od mamy. Takže, buď to mama úprimne oľutuje pred PÁNOM BOHOM alebo sa musíme odsťahovať a mne sa v tej chvíli zrútil svet. Jediné čo má drží pri živote je viera v BOHA. Mama najskôr o tom nemohla ani počuť, že by také niečo mohla vysloviť. A včera prišla aj s mojim otcom, takmer ma nepustili k slovu, tvrdili, že nás majú radi a aké by to bolo keby sme odišli, poviem Vám pravdu deti ich majú neskutočne radi, hlavne ten starší syn a veľa mi aj s nimi pomáhajú. Mama sa chcela so mnou aj pomodliť, pokľakli sme spoločne, prežehnali sa ako je to Božie križovanie a to som ostala prekvapená, lebo mama to doteraz neuznávala. Ja som bola nesmierne šťastná a konečne sa mi uľavilo, ale iba na chvíľu. Nebolo to úprimné, tak mi bolo povedané. Znova sa utápam v žiali, ale verím v Boha a prijímam i takúto ranu, možno je to ďalšia moja skúška mojej viery, ale nevzdám to, lebo už len to je pokrok, že mama sa dokázala inak prežehnať, než bola od mala vedená. Napriek tomu všetkému sú to predsa moji rodičia. Možno potrebuje trocha času, tak ako ja kým som pochopila nekonečnú vieru v nášho NEBESKÉHO OTECKA. Ak to nedokážeme, tak sa musíme presťahovať počas letných prázdnin. Preto Vás všetkých z úprimného srdca prosím o modlitby, lebo verím, že spoločne to dokážeme. ĎAKUJEM aj Vám pani LAURA aj pán VLADIMÍR za čas, ktorý ste mi venovali.
