Mama.
Mama.
Dana|27.11.2015
Drahý môj Bože a pani Laura, rada by som saŤa Bože opýtala na vzťah mňa a mojej mamy. Od mojej puberty až doteraz v našom vzťahu pretrvávajú v nezhody a bolesť na duši ,ako na seba reagujeme. Bolí ma to a mrzí , že mama ešte aj teraz mi nadáva , keď dôjde medzi nami k hádke. Chýba mi od nej prejav lásky.Kedysi som si tak priala: keby ma len pohladila po vlasoch alebo chytila za ruku....ale nedostala som to.Keď som bola dieťa často sme sa objímali a hovorila som jej , že ľúbim.Teraz to tak neni ....čo sa stalo Božinku dobrý medzi nami? a ako to napraviť? ĎAKUJEM TI BOŽE ZA ODPOVEĎ AJ VÁM MILÁ PANI LAURA.
Božia odpoveď:
Ku cítenej neláske od svojej mamy dostávaš z jej duše bolestné údery, do ktorých cítených bolestných rán sa príčina tá stáva, že mama tvoja od útleho tvojeho veku sa snažila aspoň naoko vystupovať ako prísna strážkyňa tvojeho šťastia s naučenou vymodelovanou tvárou prísneho pohľadu, z masky ktorého budeš ako dieťa cítiť vždy rešpekt a strach z jej hnevu, lebo ťa chcela vychovať na svoj obraz v predstavách svojich snov, prostredníctvom ktorých obrazov si do každého dňa maľovala tvoju krásnu budúcnosť, z predstáv ktorej napĺňalo jej dušu blaho, lebo sa tešila že jej dieťa šťastné v dobrej jej materinskej výchove bude a preto cit lásky nevypúšťala zo svojej duše k tebe, aby náhodou dobrý zámer svojich výchovných praktík nepokazila a tvoju dušu nerozmaznala. Láskavá tvoja mama tvoju dušu veľmi ľúbi a nikdy nestratila cit lásky k tebe ako si mylne myslíš, no dlhými rokmi jej praktikovaná snaha cieľom tvojej správnej výchovy naučila jej dušu neprejavovať city voči tvojej duši, aby náhodou niečo nepokazila, ale tomu ver, že keď sa trápiš ty v skrytosti plače aj ona a videnosť šťastia na tvojej tvári zdieľa spoločne s tebou radosťou svojej duše a začni riešiť tento svoj bolestný problém ty sama v svojej snahe citom ukázanosti svojej duševnej lásky k tej mame, ktorej tvár pre tvoje šťastie v živote chcené sa zabudla aj usmievať a city prejavovať. Lebo trápi sa skryte pre tvoj smutný a neradostný život, do ktorého naplnenosti viní samu seba, čo za chybu vo výchove nechtiac urobila, že nedokázala pre tvoj budúci život šťastia nájsť a vidí do každého dňa len smútok v tvojich očiach, čo jej duševné vnútro ráňa a bolí tak veľmi, že si ani nevšimla svoj menej vnímavý pohľad v prejavoch lásky na teba v tomto období, lebo tvoj neustály duševný smútok v jej duši spôsobil cítenosť viny za nesprávne jej nasmerovanie tvojich krokov do smutného života, za ktorého chod sa stáva nik iný len ona jediná zodpovedná. Do Božej odpovede poslal toto slovo tvojej duši odkazom samotný tvoj Boh cez duševný príjem svojej Laury. Amen.
