Kde duša odmieta Boha, lásky nieto.
Kde duša odmieta Boha, lásky nieto.
Elena | 16.12.16
V deň splnu som bola u lekára a prihovorila som sa vedľa mňa sediacej pani, lebo pošomrala, že ju na presný čas lekár nevzal a zobral niekoho na odbery. Nedalo mi to, tak som jej povedala, že pokoj na duši a lásku. Takú odpoveď som nečakala, že ona lásku lásku nemá, že manžel jej zomrel mladý a detičky nevynosila ani jedno. Spýtala som sa jej rovno, že či verí v Boha, odpoveď, že nie a že keby bol, tak je to nespravodlivé, lebo ona detičky chcela a nemohla a druhé mladé devy, že so ženatými chlapmi otehotnejú a tehotenstvo prerušia a že koľké deti sú choré, poškodené. Ona , že je spravodlivá a robí dobre. Tak som jej povedala, že mi nevidíme svojimi očami správne, že nemáme súdiť nikoho a povedala som, prečo aj malé detičky sú poškodené, len s časti. Povedala mi, že sestra s dcérou veria a že sa majú zle, katolíčky. Povedala som jej , že Boh je len jeden a že jej s istou sľubujem, že po smrti zistí, že Boh je!
Bez Boha je život bez skutočnej čistej lásky.