Duša v komatickom spánku svojeho tela.

02.05.2020 05:50

Duša v komatickom spánku svojeho tela.

26.12.2017

Každá dostaná v živote jedinca kóma, nestáva sa v lekárskom označení chorobný stav tela, ale nezáujem duše opustiť túto zem aj so životom v nej, lebo jej až prílišná naviazanosť na momentálny žitý jej život sa stáva taká silná, že sa svojeho tela drží ako kliešť a nechce za žiadnu cenu zomrieť a navždy opustiť živý svet, lebo toto sa najčastejšie stáva dušiam tým, ktoré sa počas svojeho života veľmi silno pútajú nie na Boha a na kladné svoje duševné činy, ale pripútané sú na lásku svojich najbližších, ktorej sila citu sa stáva silnejšia ako láska a odovzdanosť duševná k Bohu, ďalej môžu byť silným putom s pozemským svetom spojené nedokončenou kariérou v práci, strachom o pozemskú matériu ktorú svojou snahou počas žitia nadobudli a lesk jej žiary vnútra ich duší každým dňom vyživoval nárastom do zmeny charakteru a pýchy, v ktorej sa do každého dňa ponárali až sa táto zlá cnosť stala v ich dušiach najdôležitejšou povahovou črtou, pre ktorú nedokázali viac konať dobro pre druhých, zabúdajúc na Boha od ktorého lásky zablúdili ďaleko navždy do svojej pýchy a ctižiadosti a kariérnej úspešnosti ponorení, no a keď začne ich koniec dostaný od Boha v prichádzajúcej telesnej smrti blížiť sa, za žiadnu cenu dušami nechcú prejsť na druhý breh a aj keď si dobre uvedomujú, že podľa Božej vôle nastal ich žitiu na zemi koniec, držia sa svojich schránok telesných čo najdlhšie a keby sa dalo aj celý svoj život keby boli zapojení na životné funkcie udržiavajúcich prístrojoch boli by najradšej. Žiadna komatická duša nenachádza v svojom vnútri pokoja, lebo nemá žiadneho trvalého domova, keď zomierajúce telo ju odmieta z vôle Boha prijať a na druhý breh nechce prejsť, lebo stále verí že bude opäť žiť vo svojom tele aj napriek porušenosti Božieho príkazu opustiť pozemský svet a stáva sa uväznená v časovom medzipriestore medzi svetom živých a neživých, nádejajúc svojemu telesnému sa prežitiu časom živúcou sa dôverou v záchrannú moc pozemských lekárov a ich oživujúcim sa prístrojom. Ak sa dokáže takáto komatická duša zaradiť späť proti vôli Boha do života návratom do svojeho tela, nebude ďalší jej život dlhotrvácny, nakoľko bola duša takáto blúdiaca a bez domova požehnaného od Boha strádajúca potrebné svoje telo každá jedna ponorená do záhrobného sveta, v ktorom vládne temnota a zlé blúdivé duše okupujúce vašu zem žijúce z nasávanej energie živých, zo sily ktorých dokážu navštevovať pozemský svet a žiť život ktorý nečakane stratili prežívajúc ho nasťahovaním sa do telesných schránok nevinných, ktorých deň po dni zbavujú životodárnej sily nasávaním jej do svojich tiel duševných, nehľadiac na to akú ujmu spôsobia týmto svojim počinom okupovanej duši navždy stratenosťou vnútornej jej sily z duševných hlbín a mnohé choroby do jej tela preposlaných ako pamiatku na svoje vlastné ochorenia, ktoré ju pripravili o život a bez čo najmenších výčitiek všetky tieto svoje chorobnosti prenesú do duše nevinnej ako svoj dar zo záhrobia, na ktorý potom takéto nevinné duše často zomierajú, lebo diagnostika ich zdravotných problémov aj keď je na ich telách pohľadom dobre viditeľná ani najmodernejší lekársky prístroj však nedokáže uvidieť, čo za chorobnosť telo takéhoto okupovaného a nakazeného temnotou človeka ukrýva, lebo tento prenos chorôb do tela sa koná na báze zla vstrebateľnosťou zlých energetických prenosov zaštepených takými chorobami, ktoré odovzdáva do tela duša zo záhrobia a preto sa nedajú ako žiadna chorobnosť vyšetreniami ani žiadnymi testami vypátrať ale len pohľadom dá sa uveriť slovám žijúceho človeka ako viditeľne trpí a nepozná v jeho ochorení skrytej príčiny ani lekár ani on sám, veď predsa k tomuto ochoreniu nemohol len tak náhle a nečakane bez varovania prísť, keď stravoval sa zdravo, športoval a o svoje zdravie sa dobre staral. A tento prenos svojich vlastných chorôb do telesných schránok nič netušiacich zdravých jedincov prenášajú v svojej okupačnej invázii aj duše ľudí nachádzajúcich sa v kóme, ktorej spánok vhodí dušu strádajúcu svoj domov do hlbín záhrobného sveta, v ktorom sa učia žiť tak ako žije temnota a to zničiť všetko čo je zdravé a cíti lásku k Bohu a svojim najbližším, keď v okupácii ľudských nevinných telesných schránok blúdenými dušami či zo záhrobia vytiahnutými alebo komatickými sa v príchode ich nečakanej návštevy život a zdravie každého človeka zrúti ako domček z karát a pomoc od žiadneho lekára nedokáže byť úspešná zradnosťou a neviditeľnosťou jeho infikácie. Za človeka nachádzajúceho sa v kóme treba vždy láskavého Boha prosiť o náleznosť pre jeho dušu domova ktorý jej pripravil a nesnažiť sa o záchranu života človeka v kóme nikdy, nakoľko ťahá sa jeho duša do pólov nerovnovážnych a opačných, čo znamená ani dnu ani von, z čoho sa trápi veľmi a stáva sa rozorvaná a trhaná na drobné kúsky pri plnom jej duševnom vedomí, čo jej duševné telo preveľmi bolí. Treba komatickú dušu vždy prenechať vôli Boha a netlačiť jej dušu do tela späť k prebudenému životu žiadnou snahou nikoho a v tomto duševnom pochopení okolitého sveta živých skôr zaspí komatická duša telom svojim navždy a pôjde tam, kam podľa Boha bude v súdení za svoje skutky životné patriť ale nebude sa nikdy viac cítiť opustená a sama keď prejde na druhý breh, lebo bude cítiť neustále blízkosť Boha aj napriek domovskému príbytku Bohu vzdialenému za svoje duševné hriechy, ale bude mať svoj domov a živiť sa nádejou tou, že aj keď bola životom svojim hriešnou dušou a nedokázala nečakanosťou svojeho rýchleho skonu oľutovať svoju hriešnosť, že Boh jej ľútosť duše a aj prosby jej blízkych za odpustenie jej hriechov vypočuje a dostane sa do samej blízkosti Boha ako duše ostatné. Do každej duše dostávajte svoje prosby vrúcne k Bohu o odpustenie všetkých hriechov ktorými sú zaťažené, lebo len láskavá a úprimná modlitba k Bohu za oslobodenie a omilostenie trpiacich duší za hranicou zeme sa nesie pre každú jednu ten najúčinnejší liek ktorý vždy na jej bolesť zaberie a to sú vaše modlitby každodenné za všetky duše trpiace, ktoré opustili navždy živých zem. Božie odoslané slovo bolo správnosťou zapísané Lauriným duševným príjmom. Amen. 

 

Komentáre:

  1. Vďaka

    Júlia P. | 28.12.2017

    Ďakujem Pane Bože za poučný odkaz. Môj ujo bol pred pár rokmi v kóme a toto mi veľa vecí objasňuje. Kiež by sa ľudia takto dokázali odovzdať Pánu Bohu, telom aj dušou a prijať to čo je pre dušu najlepšie.

    Škoda, že ľudia nevedia

  2. Ronald | 28.12.2017

    Len je škoda, že toto nevedia tí, ktorí sa snažia silou mocou udržať na prístrojoch svojich blízkych čo najdlhšie, ktorí sú v kóme. Isto by sa zariadili inak.