Budúcnosť.
Budúcnosť.
Erika | 26.12.2014
Milý Bože, chcela by som sa spýtať ako máme myslieť všeobecne na BUDÚCNOSŤ. Máme myslieť v svojej mysli, čo bude? Alebo sa tým netrápiť? Božie kréda ma naučili, máme žiť každý deň ako by bol posledný. Takže by sme sa budúcnosťou trápiť nemali? Pretože, naozaj nevieme čo nás čaká. A to vieš iba Ty Bože, čo bude s nami. Ďakujem Erika
Božia odpoveď:
Strastiplnosť duševných tvojich úvah o nepoznanej ďalekej budúcnosti tvojej, zastavuj túžbe jej poznania, lebo osud každej duše sa od Boha predurčil do takých koľají, aby duša smerovala do priamosti ich cieleného smeru bez následného z nich vykoľajenia, do ktorého keď cesty svojej predurčenosti dostane dobrovoľne sama do zmeny, sama zmení smer svojej osudovej cesty, do ktorej odozvu nesprávneho duševného chodu určite každá jedna takáto duša pocíti. Odvíjanosť osudovej predurčenej cesty je Bohom daná každej duši už pri narodení vstúpením do Bohom pridelenej telesnej schránky. Do žiadnej obrovskej zmeny, osud svoj žiadna duša svojou vôľou nedostane proti vôli Boha a preto sa o budúcnosť svoju netreba zaujímať, lebo karty osudovej cesty každej duše stoja napísané v Božej knihe múdrosti a nedokáže ich obrazový súlad zamiešať podľa svojej vôle smrteľník žiaden, čo znamená, že sa z tejto cesty predurčenosti, dokáže vychýliť osud o jeden malý len krok zmenenosťou, ale ovplyvniť Bohom predurčený osud žiadna duša nedokáže, keď Boh svojou dokonalosťou a múdrosťou vstavia dušu každého človeka do takého osudového predurčenia, aby zároveň aj duševnú bolesť, čo sa karmická záťaž nazýva pociťovala a dávne hriechy a duševné schybenia z dávnych bytí odčiňovala. Ak trpiaca duša nepochopí životné svoje trápenie, ako svoju tú od Boha danú správnu budúcnosť a nedokáže sa pred Bohom duševnou ľútosťou v svojom utrpení kajať a naprávať dávne duševné schybenia znamená, že svoju životnú osudovú cestu odmieta kráčať akoby správnym smerom mala a koľajniciam osudovosti ona sama nasadí výhybku dobrovoľne zvolenej cesty, nie podľa Božej predurčenosti, ale podľa vôle svojej, čo znamenať pre ňu môže, že vojde do lepšieho života bez cíteného trápenia a bez akejkoľvek možnosti odburávať z hĺbky svojeho duševného vnútra karmickú tiaž, lebo krásou a len šťastím, po ktorých každá jedna duša z vás túži sa bez akéhokoľvek utrpenia karma zo žiadneho duševného tela nedá odhadzovať a duša žijúca v každodennom šťastí a blahobyte sa časom stáva zlá, nakoľko necítenosťou svojeho trápenia, oceniť nedokáže vstup príchodu čo len maličkého šťastia, ktoré začala považovať za samozrejmosť a teší sa z toho ako Boha dobehla, keď osud svojej životnej cesty sama svojou voľbou zmenila obídenosťou toho, čo jej duši Boh nadelil. Preto do osudu svojeho netreba nikdy voči Božej vôli reptať a pozerať sa priamosťou pohľadu vždy na aktuálny žitý pozemský deň treba, v plynulosti ktorého modliť sa k Bohu a činiť dobré skutky bude treba, čo ak Boh bude v snahách duševných vidieť a duša dokáže pokorne trpieť bez akýchkoľvek snáh, zmeniť obe ručičky na osudových váhach, dá v svojej milosti takejto duši On sám smer cesty osudovej predurčenosti zmenený, kedy On sám do koľajníc postaví výhybku do takého jej životného smeru, v ktorom bude cítiť aj šťastie, ale bez podanej pomocnej ruky Božej, osudový smer žiadna duševná bytosť zmeniť nedokáže s takou výslednosťou svojich krokov, aby nebola ich trať vykoľajená nárazom zlých skutkov a zabudnutá Bohom. Svoju osudovosť každá duša získava od Boha vždy pred vstúpením do telesnej schránky a ani duša matky takejto duše neni obyčajná náhoda, lebo Boh spravodlivosťou svojou duše také viaže do života vzájomného, aby odčiňovať mohli aj svoje karmické dlhy a naprávať to, čo v svojich spoločných dávnych bytiach pokazili zlým a nesprávnym konaním a preto osud každej duše je pevne Bohom určený a keď nedokáže túto skutočnosť duša človeka prijať a pochopiť, to znamená, že sa snaží obísť Boha a danosť svojej osudovej cesty sama zmeniť v svojej duševnej vôli, čo však pre ňu znamená oveľa väčšie nebezpečie, aké veľké a bolestné trápenie cíti v Bohom nadelenom svojom osude. Odovzdať svoju budúcnosť vždy láskavému Bohu treba, lebo len On jediný dokáže utrápenosť vašich duší do cíteného šťastia premeniť, ak bude vo vašom duševnom vnútri cítenosť lásky k Bohu vidieť a uzmierenosť so svojim osudom nereptanosťou slov na Boha, zameniť dokáže osudové karty za druhé a v krajšom obraze ukázané. Poznať osud svoj nedokáže smrteľník žiaden, čo pre tvoju pochopenosť znamená, do každého žitého pozemského dňa sa snaž získavať lásku svojeho milostivého Boha, v úprimných každodenných odriekaných svojich prosebných slovách k Jeho Božej tvári odosielaných a potom nemusí tvoja duša pociťovať ani ten najmenší strach z nepoznanej budúcnosti. Božie odoslané slovo bolo správnosťou zapísané Lauriným duševným príjmom. Amen.