Bola som sklamaná z detí.
Bola som sklamaná z detí.
Kvetena | 22.04.2015
Môj nedávny príbeh. Rozhodla som sa ho napísať, lebo som bola prekvapená od myslenia a konania sedem ročných detí. Napadlo ma to, keď som si sadla k počítaču a zahladela som sa na prírodu - park a s výhľadom na končiare hôr. Krásny pohľad. Deti sa hrali na trávniku, behali, skákali a ja som sa usmievala pohľadom na nich a predstavila som si, keď som bola v ich rokoch ako sme tiež šantili. Ostali chvíľu stáť a niečo sa medzi sebou radili. Dobehli k stromom a začali ťahať konáre, liezť na stromy a kopať do nich. No, keď som zbadala, že zlomili konár na ktorý sa zavesili a chceli sa hojdať, nedalo mi to a išla som von k nim. Pekne som ich oslovila, či nemajú sa ako ináč hrať, len ubližovať tým stromom, ktoré nám dávajú kyslík, potešia nás v horúčavách, keď sa pred slniečkom schováme trocha schladiť. Pozerali sa na mňa čo im to hovorím. Smiali sa, niektorí ako by dostali záchvat smiechu. Pýtala som sa ich koľko majú rokov, že sedem a budú už mať osem. Ale bol tam medzi nimi aj asi desať ročný chlapec, to bol ich vodca... Hovorím im, keby Vás tak niekto kopal, driapal sa po Vás, lámal Vám prsty a nakoniec zlomil ruku, ako by ste sa tvárili? Potešilo by to Vás? Ich odpoveď bola: veď to sú len stromy, necítia a nežijú. Ukázala som im na koruny stromov, aby videli aké krásne lístie majú, hovorím im tam bývajú vtáčatká, ktoré sa tiež potrebujú schovať na noc a ráno nás všetkých vítajú svojim spevom. Hovorím im tie stromy žijú a cítia tak ako mi, len nevedia sa brániť, ale keby ste ich počuli ako veľmi plačú, prosia, aby ste im nerobili takú veľkú bolesť. Povedali že nič nepočujú, že je to hlúposť. Hovorím im aj Boh, Nebeský Otec to počuje a vidí to. Ich odpoveď bola - no a čo tak ma potrestá, veď Boh trestá. Tak som im povedala, spomeňte si, keď si zlomíš ruku alebo nohu, spomeň si na ten strom a tie ostatné ktoré ste kopali. To netrestá Boh, ale vy sami sa trestáte. To Vás neučia, nerob nikomu to, čo nechceš aby robili Tebe? Bez ozveny, len najstarší zavelil, nepočúvajte tie keci a ideme ďalej. Odišli. Otočila som sa smerom domov a videla som pohľady ľudí z paneláku, ale pomyslela som si svoje. Bola som sklamaná z detí, že nemajú úctu k nikomu a k ničomu. Ešte musím napísať, že niektorí rodičia mi prestali odpovedať na pozdrav, hoci keď sú mladší mali by oni, ale ja som taká, hneď zdravím a prajem krásny deň. No bez ich pozdravu ja budem, len ma napadlo, že to sú určite rodičia tých detí, ktoré som poučovala, ale s tým najlepším úmyslom. Veď Nebeský Otecko to videl, počul a určite bol smutný, čo za generáciu máme. Prajem všetkým krásny deň. Pozdravujem Vás pani Laura aj Vašeho manžela, žehnám Vás láskou, myšlienkou, aj všetkých kto bude čítať tieto riadky. Prajem všetkým ešte raz krásny, od BOHA požehnaný deň Kvetena
