Boh je mocnejší ako ktorákoľvek cirkev, zvony zazvonili!
Boh je mocnejší ako ktorákoľvek cirkev, zvony zazvonili!
Daniel
Musím Vám rozpovedať príbeh a ten je, čo sa mi stalo včera keď som s jednou mojou známou rozoberal Božie odkazy publikované na tejto stránke. Núti ma to napísať, podeliť sa s Vami a takto si uľaviť, lebo je to nekonečná hlúposť ktorou je zatienený zdravý rozum tejto mojej kamarátky, čo mi je veľmi ľúto a týmto poukázať na to, ako dokáže akákoľvek cirkev v dnešnom storočí vymiesť zdravý rozum z vysokoškolsky vzdelaného človeka až do takej miery, že postráda základy logického myslenia. Dotyčná moja známa obhajovala existenciu každej jednej cirkvi tým tvrdením, že jedine cez cirkev sa dostaneme k Božej spáse. Ako hovorila, preto je nutné chodiť do kostola, klaňať sa farárom, na prijímanie, na spoveď… Ja som sa jej opýtal, či súhlasí s tým konštatovaním, že v podstate stačí napĺňať desatoro Božích prikázaní ktoré obsahuje Starý aj Nový zákon a máme otvorenú cestu k Bohu a Jeho spáse našich duší. S týmto konštatovaním súhlasila s tým odôvodnením, že desatoro obsahuje v podstate všetko, aby sme boli Bohu milé duše. Na to som sa jej opýtal, kde v desatoro stojí, že máme chodiť do kostola, uctievať farárov a spovedať sa im… Zjavne ostala zaskočená, chvíľu trvalo kým nabrala dych, ale potom znova rapotala svoje. Jednoducho takýmto ľuďom nevysvetlíš. Pokúšal som sa jej logicky argumentovať, že k Božej spáse sa dostaneme len tým, keď budeme Boha milovať, robiť dobré skutky, pomáhať blížnym svojim a ľutovať pred Bohom svoje hriechy. Povedal som jej, že existenčnosť Boha nie je podmienená existenčnosťou žiadnej cirkvi. Boh tu bol „odjakživa“ a vždy aj bude, bez toho či akákoľvek cirkev bude existovať alebo nie. Všetci dobre vieme, ako to je: musíš byť pokrstený v kostole, mať prvé sväté prijímanie, birmovku….. inak sa na Teba Boh bude hnevať. Pôjdeš do pekla. A to isté sa týka spovedí, sobášov, pohrebov….. Nedávno mi Vlado od Laury rozprával príbeh, ktorý mu rozpovedala jedna pani. Zomrel jej otec, ktorý dožil pomerne vysokého veku. Celá rodina boli veriaci, ale otec chodil do kostola málo, posledné roky svojho života skoro vôbec, lebo bol už starý, unavený a chorľavý. Krátko pred jeho pohrebom šla táto jeho dcéra na faru požiadať farára len o takú maličkosť, nakoľko otec nechcel mať cirkevný pohreb, aby mu len keď dohrá muzika na kostolnej veži chvíľu zazvonili, kým sa pohrebné zhromaždenie rozíde. Treba uviesť že to bol človek veľmi dobrý a v širokom okolí veľmi obľúbený, lebo ako povedala, toľko ľudí na pohrebe už roky nevidela ako mal na pohrebe jej otec. Farár jej s chladnou tvárou na jej žiadosť o zvonenie povedal, že jej otec málo chodil do kostola, ku koncu už vôbec a preto mu nikto zvoniť nebude!!! Keď som tento príbeh počul, škrípal som od zlosti zubami. Milí čitatelia povedzte mi, o čom vlastne tie cirkvi sú? Keď nedokážu splniť posledné prianie, čo aj vskutku bolo jeho posledné prianie, aj keď žiadnu cirkev na pohrebe tento človek nechcel, aby mu splnili len takú drobnosť, že mu pri jeho vložení do hrobu na konci zazvonia. Jeho dcéra na farárove odmietnutie mu povedala toto: Ja verím že ak Boh existuje o čom nepochybujem a počúva tento náš rozhovor, tak neviem čo sa stane, či nejaký zázrak alebo čo, ale zvony na otcovom pohrebe sa rozozvučia. A predstavte si čo sa stalo. Po smútočnom príhovore a keď doznel posledný tón muzikantov ZVONY Z KOSTOLNEJ VEŽE ZAČALI ZVONIŤ. Pritom z miesta pohrebu na kostol ani jeho vežu nebolo vidno, nemohol dať nikto zo smútiacich nejaký signál na kostolnú vežu niekomu, aby začal zvoniť. Lebo stalo sa presne tak, ako si nebožtík za svojho života želal pred smrťou, aby zvony začali zvoniť hneď keď dohraje muzika. A TAK SA AJ STALO! Neviem ako Vy, ale ja čumím!!!…. Vrátim sa späť k mojej známej. Nepresvedčil som ju. Mal som aj mnoho iných argumentov, ktoré tu nechcem všetky vypisovať – nechcem Vás unavovať. Rozišli sme sa v dobrom. Mal som ale silný pocit, že som jej mylné presvedčenie nalomil logikou a zdravým rozumom ako znova opakujem 2+2=4, ale ona už len z princípu svojej ješitnosti a pýchy nechcela pripustiť, že by mohla žiť celý svoj doterajší život v omyle, byť takto kruto klamaná. Podľa môjho názoru by sa hanbila sama za seba a pred sebou, že na to neprišla skôr ona sama. No bude to musieť nejako rozdýchať a ak má nejaký charakter a česť sama pred sebou, bude si musieť priznať a vstrebať pravdu o tom, komu a čomu v svojom živote vlastne verí. A teraz je to na nej! Buď bude pyšná a hlúpa, alebo úprimná, čestná sama k sebe a múdra?!
